top of page

Solo Exhibition

Curator: Beata Jablonská

Architect: Jozef Fugger

Staromestská galéria ZICHY, from 29. 6. to 30. 7.  2023

Photo: Ketyi Dody

Osobný Biotop /
Personal Biotope

Jana Bednárová žije a tvorí v Indii. Môže sa zdať, že táto informácia v čase globalizácie a sociálneho sieťovania sveta nestojí ani za zmienku. Možno, keby nepochádzala zo Slovenska a už niekoľko rokov sa nepokúšala ľudsky, kultúrne a výtvarne spájať tak rozdielne krajiny. Toto jej úsilie je výnimočnou aktivitou, tak ako jej pozícia na domácej výtvarnej scéne. Dokonca, aj jej doterajšia kariérna biografia sa vymyká bežnému profilu slovenskej umelkyne. Nevyštudovala výtvarnú akadémiu v Bratislave, v Banskej Bystrici a ani v Košiciach, teda ako väčšina výtvarníčok a výtvarníkov pohybujúcich sa na slovenskej výtvarnej scéne. Rozhodla sa pre štúdium na brnenskej Fakulte výtvarných umení, odkiaľ sa postupne rozbiehala na skusy do španielskeho Bilbaa, či na semestrový pobyt strávený na bratislavskej Koceľke.1  Aj počas svojho štúdia na domovskej škole zažila niekoľko ateliérových pedagógov, čo ju v konečnom dôsledku pripravilo svet vnímať a prijímať v jeho ponúkanej rozmanitosti. To, že na magisterské štúdium sa odhodlala vybrať, pre Stredoeurópanku predsa len vzdialenej Indie, bolo vyústením jej prijatia umenia ako ustavičného hľadania a putovania. Žije tam podnes a vyzerá to tak, že objavovanie a usádzanie sa v neznámom území, pojala za svoj umelecký koncept. 2 Niekoľko rokov organizuje,  medzinárodnú umeleckú rezidenciu "Artists' Point" v Meghalayi v Indii a zároveň na myjavských kopaniciach, vytvára podmienky pre sympózium s festivalom "Kopanice bez hranice". 

 

Aby sme boli objektívni, tak nielen vytváraním príležitosti pre druhých, ale aj vlastnými výstavnými aktivitami sa postupne stáva viditeľnou maliarkou, v kontexte domácej, tu myslíme, slovenskej scény. Práve tieto autorské výstavy uskutočnené za posledné roky, sú prezentáciou nielen jej krajinárskej tvorby, ale aj časovo-zberným  dokumentom a dialógom, ktorý vedie s viditeľným svetom a tým, ktorý necháva vzniknúť v priestore obrazu. 3 Ku krajinomaľbe sa približuje maľbou v plenéri, čo znamená - maľovaním priamo v prírode. Tento spôsob objavila už počas štúdia v Španielsku, kde sa život odohráva vonku - na ulici, v meste, pri mori. Uvedomila si tu príťažlivosť pozorovania a priameho zaznamenávania, priamym - plenérovým kreslením a maľovaním. Spôsobu, ktorému sa na dnešných umeleckých školách venuje minimálna pozornosť. Ale práve, v prevahe digitálneho a virtuálneho zrkadlenia sveta, stávajúci sa vyhľadávaným, autentickým a ceneným. Navyše, byť v divokej krajine indickej džungle, je príležitosť, ktorú nemohla zahodiť.  Priťahuje je nutnosť absolútneho sústredenia vo vymedzenom čase, priestore a nie v ľahkých podmienkach. Sama hovorí, že len vtedy, môže prísť dar spojenia a splynutia s videným a precíteným. V začiatkoch svojich plenérových výletov do krajiny, maľovala na našepsované plátno, akrylovými farbami. Rýchle schnutie bolo dôležitou výhodou, aby mohla rýchlo a verne zachytiť neuveriteľné kompozície rastlín indickej džungle. Bola fascinovaná talentom divokej prírody prispôsobiť sa akýmkoľvek podmienkam a tvorivej symbióze samotných rastlín, schopných vytvoriť pre prežitie praktický a pritom uchvacujúci systém.4 

 

To, že neskôr začala experimentovať s farebnými pigmentami, ktoré sa pôvodne používali na kolorovanie manuskriptov a miesto plátna začala používať ručne tkaný hodváb,  je výsledkom jej nadobudnutej skúsenosti a potreby tesnejšie sa  priblížiť k zobrazovanému svetu.5 Túžby splynúť s atmosférou svetla,  počasia, dynamiky priestoru a vlastného psychického nastavenia.

Maľbou na hodváb, vo farebných akordoch namiešaných pigmentoch sa do jej obrazu vmiešava spirituálny odkaz magických rituálov duchovných praktik, pre nás (Stredoeurópanov)  stále tak vzdialenej Indie. Stávajú sa tak možným priestorom splynutia - obrazu krajiny s nami samými.

Je tu tá možnosť.

Beata Jablonská

________________________________________________

1 Študovala na Katedre maľby, Fakulta Výtvarných Umění, VUT, Brno. V roku 2009-2010 v rámci programu Erasmus absolvovala stáž na Fakulte výtvarných umení, University of Pais Vasco, Bilbao, v Španielsku. V roku 2011bola na stáži na Katedre maliarstva na VŠVU v Bratislave. Štúdium ukončila na Katedre maľby, Faculty of Fine Arts, MS University of Baroda, India v roku 2014.

2 Žije v meste Shillong.v severovýchodnej Indii,  v provincii Meghalaya.

3 Výstava  Osobný biotop je už štvrtou výstavou v sérii prehliadok zorganizovaných v posledných rokoch v galériách na Slovensku. Rastúce Kamene, Art Café Banská Štiavnica, kurátorka: Juliana Mrvová, 2017.  Root Bridges, Čin Čin Galéria Bratislava , kurátorka: Martina Ivičič, 2019. Splynúť s divočinou , Ateliéry  XIII Bratislava,  kurátorka: Martina Ivičič, 2021. Dôverné teritórium,  Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, kurátorka: Martina Ivičič, 2022. 

 

4 Voľné citácie a odvolávanie sa k nim vychádzajú ako z osobných rozhovorov s autorkou textu, tak  z niekoľkých publikovaných rozhovorov Jany Bednárovej a uverejnených v médiách: https://www.miaumagazin.sk/home/jana-bednarova-splynut-s-divocinou/, https://www.janabednarova.com/glosolalia

5 V Európe je najznámejší Mulberry hodváb, ktorého vlákno pochádza pôvodne z Číny. Severovýchod Indie je však známy aj Eri hodvábom, ktorý je najetickejší druh hodvábu, pretože pri jeho výrobe larva priadky morušovej prežije. V Asáme je pre tradičné odevy tiež používaný Tussar hodváb ktorý má zlatistý lesk a vyrába sa z kokonov nazbieraných z voľnej prírody a potom Muga Hodváb ktorý je najdrahší druh hodvábu a má zlaté sfarbenie ktoré časom a omývaním nadobúda žiarivejšie zlatšie farby.

Jana Bednárová lives and works in India. It may seem that this information is not even worth mentioning in the age of globalization and social networking. Maybe if she didn't come from Slovakia and had not been trying for several years to connect such different countries humanly, culturally and artistically. This endeavour of hers is outstanding as well as her position on the domestic art scene. Even her current career biography differs from the usual profile of a Slovak artist. She did not graduate from the Academy of Fine Arts in Bratislava, Banská Bystrica, or Košice, like most of the artists active on the Slovak art scene. She decided to study at the Faculty of Fine Arts in Brno, from where she gradually went on internships to Bilbao, Spain, or for a semester to Academy of Fine Arts in Bratislava.1  Even during her studies at home institute, she experienced several studio teachers, which ultimately prepared her to perceive and accept the world in its offered diversity. The fact that she decided to go for a master's degree to India, as an artist from Central European region, was the result of her acceptance of art as a constant search and journey. She lives there to this day and it seems that exploring and settling in an unknown territory could be approached as an artistic concept.2 Several years she organizes an art residency programme called “Artists’ Point” in Meghalaya, India and at the same time in Slovakia she creates the conditions for the symposium with the festival "Kopanice without Borders".

To be objective, not only by creating opportunities for others, but also by her own exhibiting activities, she gradually became a visible artist, in the context of the domestic, here we mean, Slovak scene. Her art exhibitions held in recent years  presents  a time-collecting document and a dialogue that she leads with the visible world and the one she creates in the space of the image.3 She approaches landscape painting in plein air, which means - by painting directly in nature. She got introduced to this technique already during her studies in Spain, where everyday life usually takes place outside - on the street, in the city, by the sea. Here she realized the appeal of observation and recording from first hand, through direct - en plein air drawing and painting. An approach that is given minimal attention in today's art schools. But precisely, in the predominance of digital and virtual mirroring of the world, becoming sought after, authentic and valued. Moreover, being in the wild land of the Indian jungle is an opportunity she couldn't miss out. She is attracted by the necessity of absolute concentration in a defined time and space out of comfort zone. She herself says that only then one can be rewarded by the perception of emotional and visual reality in fusion. In the beginnings of her outdoor trips to the country, she painted on canvas with acrylic paints. Quick drying medium was an important advantage to be able to quickly and faithfully capture the incredible compositions of fauna in Indian jungles. She was fascinated by the talent of wild nature to adapt to any conditions and the creative symbiosis of the plants themselves, capable of creating a practical and at the same time captivating system for survival.4

The fact that she later started experimenting with color pigments that were originally used to color manuscripts and started to use hand-woven silk instead of canvas is the result of her acquired experience and the need to get closer to the depicted world.5 She desires to merge with the atmosphere light, weather, dynamics of space and own mental setting.

By painting on silk, in color chords of mixed pigments, the spiritual message of magical rituals of spiritual practices, for us (Central Europeans) still so distant India, is mixed into her image. They are becoming a possible space for merging - the image of the landscape with ourselves.

There is that possibility.

 

Beata Jablonska

________________________________________________

1She studied at the Department of Painting, Faculty of Fine Arts, BUT, Brno. In 2009-2010, as part of the Erasmus program, she completed an internship at the Faculty of Fine Arts, University of Pais Vasco, Bilbao, Spain. In 2011, she did an internship at the Department of Painting at the Academy of Fine Arts in Bratislava. She completed her studies by master degree at the Department of Painting, Faculty of Fine Arts, MS University of Baroda, India in 2014.

2 She lives in the city of Shillong, in northeastern India, in the province of Meghalaya.

3The Personal Biotope art exhibition is already the fourth exhibition in the series. shows organized in recent years in galleries in Slovakia. Rastúce Kamene, Art Café Banská Štiavnica, curator: Juliana Mrvová, 2017. Root Bridges, Čin Čin Galéria Bratislava, curator: Martina Ivičič, 2019. Merge with the wilderness, Ateliéry XIII Bratislava, curator: Martina Ivičič, 2021. Confidential territory, Galéria M. A. Bazovského in Trenčín, curator: Martina Ivičič, 2022.

4 Published in the media:

https://www.miaumagazin.sk/home/jana-bednarova-splynut-s-divocinou/, https://www.janabednarova.com/glosolalia

5 In Europe, the most famous is Mulberry silk, fiber of this type of silk originally comes from China. However, Northeast India is also known for Eri silk, which is the most ethical type of silk because the silkworm  survives during its production. In Assam, Tussar silk is also used for traditional clothes, which has a golden luster and is made from cocoons collected from the wild, and then Muga Silk, which is the most expensive type of silk and has a golden color that acquires brighter golden colors with time and washing.

bottom of page